TP 29/06/2010
BAUCAU, 29/06/2010 – ONG (Organizasaun naun GovermentalInternasional) Child Fund nebe maka hala’o nia actividade projeito iha Distrito Lautem no Manatuto durante tinan tolu (3) nia laran hala’o ona evaluasaun final ba ninia projeito nebe refere.
Iha actividade ne’e la’o ho impacto positive no negative ho mos oinsa hamosu planu estrategiko ba grupo 60 nebe atu nakfilak an sai hanesan Asosiasaun iha Suco no Federasaun iha Distrito.
“Objective principal husi enkontro evaluasaun ida ne’e maka oinsa atu halibur hamutuk grupo 60 nebe maka ami estabelese iha Distrito Lautem no Distrito Manatuto atu nune’e sira mai hamutuk ho sira nia Chefe do Suco, sira ninia asosiasaun hamutuk ho sira nia dirijente federasaun hodi bele mai asiste iha evaluasaun final” dehan Papito Monteiro Especialista Enterprise Development husi Ngo Childfund ba jurnalista Timor-Post Sexta feira (25/06) iha salao Canossa Baucau vila-antiga.
Nia hateten katak rezultado evaluasaun husi evaluator ida husi nasaun India durante loron sanulu iha distrito 2 refere kona ba programa seguranca alimentar nebe maka grupo 60 iha distrito Lautem no Manatuto implementa durante tinan 3 nia laran.
“Rezultado husi evaluasaun ne’e maka ami tenki habelar fo tutan ba iha komunidade agrikultor ne’ebe maka agora tama iha grupo 60, 30 iha distrito Lautem, 30 iha distrito Manatuto atu nune’e sir abele apar didiak hatene didiak saida maka akontese iha tinan 3 liu ba durante implementasaun projeito atu nune’e sira mos bele hatene vantajem saida maka sira hetan, programa ninia diak mak ida nebe, programa ninia ladun diak mak ida nebe atu nune bele hare hamutuk, bele informa ba malu fahe ideas ba malu atu nune’e bele hadia diak liu tan, karik iha tempo oin mai iha planu iha programa ruma nebe maka halai ba seguransa ninia alimentar ninian para komunidade nebe maka sai hanesan target projeito bele hetan beneficio bot liu dehan” Papito.
Eis Sekretariado Dezenvovimento rural nebe haktuir katak liu husi evaluasaun ne’e evaluator rasik mos hare hetan rekomendasaun, sugestaun ruma husi partisipantes atu nune bele kompleta diak liu tan ninia evaluasaun nebe hala’o dadauk antes nia relata ba iha entidade relevantes, ministerio relevantes no mos NGO Childfund rasik.
Monteiro informa katak evaluasaun ne’e hala’o tamba Ngo Internasional Childfund ninia projeito atu remata tuir prposta nebe mak uluk ami hatama depois bazeia ba orsamento nebe maka komisaun Uniao Europea suporta mai programa ida ne’e, ninia durasaun ba tinan 3, sei remata fulan Julho 2010 ida ne’e.
“Enkontro ne’e mos ami konvida MAP no MED nivel distrito Lautem ho Manatuto ninia oficiais sira konvida hotu hodi tuir evaluasaun ne’e, tamba sira ne’e maka ami planeia atu sai hanesan sponsor ka atu sai hanesan agencia nebe sei suporta grupo sira nebe sei husik iha fulan Julho ne’e, tamaba durante ne’e Ngo Childfund kria parseira diak ho MAP no MED.
Tamba MAP ninia extencinista service ioha suku hotu iha Timor laran tomak, tamba ne’e ami hanoin katak extencionista sira ne’e maka sai hanesan Pioner ou sira ne’e maka sai hanesan Autor ba iha sustentabilidade grupo hirak nebe maka ami estabelese iha distrito Manatuto no Lautem” informa Monteiro.
Tipo actividades nebe maka Ngo Childfund implementa iha distrito 2 refere maka primeiro sistema agrikultura rai lolon no foho lolon, Segundo sistema agrikultura rai tetuk nebe mak pontencial ba iha kuda hare ninian no Terseiro ba actividade hortikultura ninia kuda modo iha uma sorin no mos parte vetemaria ninian.
Katak Ngo Childfund fahe Bibi, Karau, Manu no mos assistencia teknika oinsa hakiak Ikan ho diak iha kolam.
Papito mos fiar katak liu husi kapasitasaun lubuk ida nebe Ngo fo ba grupo 60 durante inicio projeito to’o fim de projeito fulan Julho tinan ida ne’e bele ona fasilita sira atu bele hamrik mesak nudar asosiasaun no federasaun.
Place your comment